Vývoj knihoven ve středověku

Pre Európu znamená označenie stredoveku roky 500-1500. Je obdobím zmien, ktoré začali dlhodobou krízou rímskej ríše, ktorá v 4. a 5. storočí vyústila do vojen a presunu germánskych a neskôr slovanských kmeňov do oblasti Európy Na území zničenej rímskej ríše sa vytvorili rané feudálne štáty. V stredoveku, hlavne v ranom období, tj. 5.-11. storočie, došlo k rozvoju duchovného života. Rozhodujúcim náboženstvom stredoveku sa stalo kresťanstvo a uplatňovala sa feudálna spoločnosť, ktorá sa opierala o systém náboženských a svetských hodnôt.

Knižnice v ranom stredoveku

Knižnice v období raného stredoveku sa vyvíjali v rámci cirkevných inštitúcii: teda v kostoloch, kláštoroch a na cirkevných úradoch. Spočiatku vznikali neorganizované zbierky liturgických kníh, teda kníh slúžiacich k bohoslužbám. V kostoloch a kláštoroch tak boli skrinky, truhly alebo výklenky v stene blízko oltára, kam sa knihy ukladali. Rukopisné knihy, ktoré boli vzácnymi a drahými umeleckými predmetmi sa pripútavali k laviciam reťazami – libri catenati.

V 4. storočí sa zmenila aj fyzická forma knihy a zvitok nahradil praktickejší kódex - pergamenová rukopisná kniha, ktorý slúžil lepšie na bohoslužby a iné cirkevné obrady. Jazykom kníh bola cirkevná latinčina. Jadrom fondov stredovekých knižníc bola Biblia, ktorá vznikala už na pôde staroveku.

Pisárska činnosť

Knihy opisovali mnísi v skriptóriách. Skriptóriá v duchovných inštitúciách spravidla susedili s knižnicou a vlastným kostolom a patrili tak k samému jadru týchto ústavov. Potreba náboženských a bohoslužobných kníh sa zvyšovala a tak mnísi v skriptóriách knihy opisovali a zdobili ich. Prišlo aj na deľbu práce:

• Opisovači – opisovali knihy podľa predlohy
• Verifikátori – overovali pravosť rukopisov
• Iluminátori - zdobili knihy ornamentmi
• Rubrikátori - maľovali červené iniciály a znamienka
• Miniátori - maliari miniatúr, knižní ilustrátori

Keďže pisárska činnosť bola v podstate považovaná za anonymnú službu Bohu, len málokedy je možné sa stretnúť s menami pisárov. Knihy k opisovaniu si kláštory požičiavali medzi sebou, alebo spôsobmi získavania nových kníh boli aj dary od šľachticov.

Funkcie rukopisnej knihy

1. rukopisy liturgické – tvorili hlavne v ranom stredoveku podstatnú časť kódexov (napr. breviár – modlitebná kniha, kancionál – zbierka náboženských, hl. kostolných piesní, misál – kniha omšových ceremónií, modlitieb a čítaní, žaltár – kniha žalmov...)
2. rukopisy k študijným účelom – k rozmachu došlo od doby rozvoja univerzít a šírenia vzdelania
3. rukopisy zábavného a poučného čítania – svetské rukopisy neštudijného charakteru, zadávané objednávateľmi pisárom

Knihovníci

Knihovníci v ranom stredoveku v kláštorných knižniciach boli poverení strážením kníh. Latinsky sa im hovorilo aj custos (strážca, dozorca), curator/provisor (poverený obstarávaním kníh), repositor (strážca pokladu); neskôr bibliothecarus (knihovník), librarius (od liber – kniha), Armarius (od armarium – skriňa).

Vláda Karola Veľkého

Na prelome 8. a 9. storočia vládol v západnej Európe v tzv. Franskej ríši Karol Veľký (768-814), ktorý dbal na rozvoj vzdelanosti. Za jeho éry, nazvanej karolínska renesancia, sa rozvinulo písomníctvo a vznikol nový stredoveký vzdelávací systém, ktorého strediskami boli kláštory a knižnice. V karolínskych knižniciach a s nimi spojených skriptóriách sa kodifikovala spisovná latinčina a bolo vytvorené jednoduché a praktické písmo – karolínska miniskula. Rýchle rozšírenie spisovnej latinčiny zjednodušilo aj šírenie vzdelanosti.

Knižnice vo vrcholnom stredoveku

V 12.-15. Storočí (vrcholný stredovek) došlo postupne v Európe k ekonomickým a spoločenským zmenám. Začala sa zúrodňovať pôda, zavádzali sa pokročilejšie výrobné metódy, stúpli obchodné styky, prešlo sa k peňažnému hospodárstvu a mestá začali ožívať a zakladali sa aj nové. Upevnila sa aj centrálna moc panovníka a začala rásť potreba vzdelaných ľudí. Preto sa v 11. a hlavne v 12. storočí začali zakladať mestské školy a ako vyučovacia metóda sa v nich objavovala scholastika, ktorá mala za cieľ nájsť cestu k Bohu cestou rozumu. Školy však potrebovali k svojej činnosti zbierky kníh, no vysoké ceny kódexov zabraňovali ich masívnemu budovaniu. Stredoveké cirkevné knižnice sa rozdeľovali na pokladnicové (knihy sa uchovávali spolu so vzácnymi predmetmi) a študijné.

Univerzity

Tento proces vyvrcholil v stredoveku zakladaním univerzít. Pri vyučovaní na univerzitách bolo potrebné písanie. Rozmnožovali sa diela učiteľov, opisy žiakov, najprv súkromne, neskôr to boli zamestnanie pisárov a až vynález kníhtlače zrušil tento systém. Postupne začali vznikať knižné zbierky na univerzitách, hlavne pri internátoch a fakultách. Všeobecná univerzitná knižnica vznikla po dlhom vývoji a začala byť prístupná širším vrstvám spoločnosti v stredoveku a viac ľudí získalo aj prístup k vzdelaniu, na rozdiel od obdobia uzavretých cirkevných knižníc. Takisto oproti kláštorným knižniciam, kde prevažovala ochrana a uchovávanie kníh, mali knižnice na univerzitách skôr študijný charakter a boli omnoho viac využívané.

Odkazy

Použitá literatúra

• BOHATCOVÁ, Mirjam a kol. Česká kniha: v proměnách staletí. 1. vydání. Praha: Panorama, 1990, 622 s. ISBN 80-7038-131-0.
• CEJPEK, Jiří et al. Dějiny knihoven a knihovnictví. 2. vydání. Praha: Nakladatelství Karolinum, 2008, 247 s. ISBN 978-80-246-0323-0.
• HLAVÁČEK, Ivan. Knihy a knihovny v českém středověku: (studie k jejich dějinám do husitství). Praha: Nakladatelství Karolinum, 2005, 394 s. ISBN 80-246-0917-7.

Související články

• Stredoveké knižnice v Čechách
• Stredoveké knižnice v Európe